26. apríla 1986 sa zmenil život miliónom ľudí. Na Ukrajine, v mestečku Černobyľ, približne o pol druhej v noci, vybuchol štvrtý blok atómovej elektrárne a do okolia a neskôr prakticky nad celý svet sa dostalo nesmierne množstvo rádioaktivity. Najviac však na tento výbuch doplatilo mesto Pripjat, ležiace len pár kilometrov od miesta katastrofy.
Mesto Pripjat vzniklo v roku 1970 a bolo obývané predovšetkým zamestnancami elektrárne a ich rodinami. Postupom času, za 16 rokov svojej “aktívnej” existencie sa rozrástlo na takmer 50 000 obyvateľov a stalo sa z neho “mesto prvej kategórie” takže malo nárok na všetky vymoženosti vtedajšieho štátneho systému.
Kyjev je od Pripjate vzdialený len 100 kilometrov, takže skutočne nešlo o žiadnu zapadnutú dedinu, ale o špičkovo (na tú dobu) vybavené mestečko. To všetko sa ale práve v sobotu 26. apríla zmenilo. Mesto bolo evakuované zo dňa na deň. Ľudia v panike ani poriadne nevedeli čo sa deje, viacmenej len tušili, pretože Sovietske úrady o katastrofe mlčali. 50 000 obyvateľov si mohlo zobrať len tie najnutnejšie veci, väčšinou jeden kufor a doklady. Nič viac.
Neevakuovala sa však len Pripjat, okolie 30 km od elektrárne bolo hermeticky uzatvorené a vyľudnené. Samotné mesto však predstavovalo najväčšiu obytnú zónu a dodnes sú, spolu so sarkofágom vybuchnutého bloku elektrárne, akýmsi skanzenom a pripomienkou tragédie.
Ostalo totiž úplne vyľudnené. V prvých fázach po výbuchu prístroje ani nedokázali zmerať výšku rádioaktivity. Jej hodnota bola taká vysoká, že žiadna stupnica nestačila. Dnes je situácia taká, že rádioaktivita poklesla, no stále sa drží nad hodnotami vysoko prekračujúcimi tie, ktoré umožňujú normálny život.
Z Pripjati sa stalo mesto duchov. Prázdne bytovky, ktoré sú plné neobývaných bytov, ktoré zanechali ich obyvatelia v pôvodnom stave, teda aj s predmetmi bežného denného užívania. Prázdne školy, nemocnice i ďalšie budovy. Mementom je známe Ruské koleso, kolotoč, ktorý už zdiaľky výsmešne víta návštevníkov.
Áno návštevníkov, pretože do Pripjati a aj do samotného Černobyľu, ktorého časť mimochodom ďalej funguje ako jadrová elektráreň, sa dá dostať. Či už oficiálnou cestou so sprievodcom, alebo na vlastnú päsť, no v takomto prípade je potreba rátať s nepríjemnosťami ak vás chytí armáda.
A tak ak chcete môžete si ísť pozrieť ako vyzerá stret civilizácie s prírodou po tom ako ľudia odídu. Budovy prerastené stromami a plné vody, svorky zvierat potulujúce sa po kedysi honosnom námestí a ak budete mať šťastie možno uvdíte aj ducha 🙂 Hovorí sa totiž, že duchovia tých, ktorí zahynuli pri odstraňovaní následkov katastrofy sa sem vrátili.
V každom prípade oblasť okolo Pripjate je neobyvateľná ešte minimálne tri storočia pokým rádioaktivita neustúpi na prijateľné hodnoty. Do dedín v okolí sa síce na vlastné riziko vrátili niektorí obyvatelia, no všetko prevažne dôchodcovia.
Pre mladých je a bude Pripjat navždy už len tajomným miestom, kde sa zo dňa na deň zrútil doterajší život 50 000 ľuďom.
Postcards from Pripyat, Chernobyl from Danny Cooke on Vimeo.
