Každý rok sa na svete predá 5 miliárd kusov pizze. Nikto však netuší, aké percento z tohto množstva tvorí skutočná, poctivá pizza. Kým v Taliansku uvažujú o jej legislatívnej ochrane, na Slovensku sa musíme spoľahnúť na vlastnú skúsenosť. A často aj vlastné sklamanie. Poradíme vám, ako sa mu vyhnúť.
Placka ako európske kultúrne dedičstvo
Rozšírenie pizze do celého sveta prinieslo nielen jej stúpajúcu popularitu, ale aj klesajúcu kvalitu. Zdá sa však, že starosti to robí len Talianom. Nielenže prišli s návrhom zákona a kritériami, ktoré má spĺňať pravá pizza bratislava, no tamojšia asociácia výrobcov pizze presadzuje, aby každý, kto chce taliansku špecialitu vyrábať, musel najprv získať licenciu. Jediné, čo sa však zatiaľ Talianom podarilo v tomto smere naozaj dosiahnuť, je zaradenie neapolskej pizze na zoznam európskeho kultúrneho dedičstva.
Prekvapenie v škatuli
Ak teda chce niekto v EÚ podávať pizzu Napoletana, Margherita alebo Marinara, musí dodržiavať predpísaný postup a používať špeciálne ingrediencie, ktoré sa dajú zohnať len pod Vezuvom. Kto však pečie pizzu s iným názvom, nemusí si robiť príliš ťažkú hlavu. Ako si teda dobre vybrať? Len v Bratislave ponúka donášku pizze niekoľko desiatok reštaurácií, ktoré lákajú cenou, rýchlosťou či rozmermi cesta. Stačí hlad, pekná fotografia a Pavlovov reflex urobí svoje. V škatuli však často číha prekvapenie, ktoré by rodený Talian pizzou nenazval.
Ako má teda vyzerať poriadna pizza?
Aby si pizza zaslúžila svoje pomenovanie, musí sa piecť v peci vykurovanej drevom. Cesto zo správneho druhu múky, soli a droždia treba miesiť ručne a jeho hrúbka v strede pizze má byť maximálne 3 milimetre, kôrka by nemala presiahnuť hrúbku 2 centimetre. Na žiadnej ingrediencii sa nesmie šetriť. “Mnoho výrobcov pizze používa polotovary a lacné suroviny. My si, naopak, zakladáme na čerstvých ingredienciách a na tradičnom postupe prípravy pizze. Používame najkvalitnejšiu šunku, poctivú rajčinovú omáčku a syr. Naše cesto je tenučké a chrumkavé,” hovorí majiteľka jednej z bratislavských pizzerií, ktorá má spokojných zákazníkov aj v Novom Meste či v Ivanke pri Dunaji. Ako dodáva, nekompromisný prístup k čerstvosti a kvalite je síce náročný, ale je dôležitý pre dobré meno podniku a aj samotnej pizze.
Vedeli ste?
– O prvú známu donášku pizze sa postaral istý Raffaele Esposito v Neapole v roku 1889. Jeho tri pizze boli určené pre kráľa Umberta I. a jeho manželku kráľovnú Margheritu.
– Pizza sa kedysi rozvážala v sudoch s dvojitým dnom, kde boli uložené žeravé uhlíky, ktoré sa starali o to, aby dobrota nevychladla.
– Najväčšia známa objednávka pizze pochádza z 19. augusta 1998, keď istá spoločnosť objednala 13 386 kusov pizze pre svojich zamestnancov na 180 rôznych miestach v USA.
