Skrášľujú balkóny, predzáhradky, no pestovať ich môžete aj ako izbové rastliny. Begónie patria medzi jedny z najobľúbenejších kvetov v našich končinách.
Hoci nie sú náročné a pestovať ich dokážu i začiatočníci, je dobré poznať niektoré zásady, aby sa begóniám, pochádzajúcim z dažďových pralesov Brazílie, darilo.
Druhy begónií
V súčasnosti poznáme už vyše tisíc vyšľachtených druhov begónii, preto je pri výbere najjednoduchšie orientovať sa podľa typu kvetov, na základe ktorých sa delia na drobnokveté a veľkokveté. Vybrať si môžete z farebnej škály od bielej, žltej až po ružovú či červenú. Kvetenstvo je bohaté a podľa druhu môže mať kvet zvlnené i rozstrapkané okraje.
Druhá typológia sú begónie s vláknitými alebo mäsitými koreňmi. Pre pestovateľov je však jednoduchšie zapamätať si ich podľa listov. Druhy s vláknitými koreňmi majú okrúhle listy ako napríklad u nás populárna Kráľovská begónia. Typy s mäsitými koreňmi zas rodia listy nesúmerné, často so zubatými koncami, akými je Begónia hľuznatá. Odlišná je aj farebnosť listov od najsvetlejšej zelenej až po tmavú farbu s bledou kresbou.
Sadenie a starostlivosť
Nech už si vyberiete akýkoľvek z druhov begónii, sadenie a starostlivosť o ne je rovnaká. Ideálnymi mesiacmi na kúpu sú február a marec, pričom hľuzy je potrebné sadiť do rašelinového substrátu s pieskovým povrchom v nánose približne päť centimetrov. Ideálna teplota pre ne je dvadsať stupňov, preto ak ich chcete z interiéru presunúť von, urobte tak až v polovici mája, kedy nehrozia mrazy.
Výber stanovišťa závisí od druhu begónie. Všeobecne majú rady jasné miesto, nie však s priamym slnkom. Predstavte si ich prirodzené prostredie, ktorými sú pralesy, a podľa toho vyberajte.
V rámci zálievky je dobré udržiavať rastlinu rovnomerne vlhkú, nie však preliatu. Najmä vo vnútri hrozia problémy s plesňami. Ak si neviete rady, pichnite do pôdy prst a podľa toho uvážte, či pôda potrebuje ďalšiu vlahu.
Zazimovanie begónii
V prípade, že máte izbovú begóniu, nebude sa v zimných mesiacoch starostlivosť nijako líšiť od zvyšku roka. Vonkajšie odrody je však potrebné vždy po odkvitnutí, čo býva najčastejšie koncom októbra, vytiahnuť zo zeme a očistiť od pôdy a zoschnutých častí. Následne každú hľuzu zabaľte do novinového papiera a uskladnite na suchom a tmavom mieste s teplotou medzi dvomi až pätnástimi stupňami.
